Je samonivelizačný (sám sa vyrovná do rovnej plochy), zvláda veľké plochy bez dilatačných škár, lepšie vedie teplo (ideálny na kúrenie) a stačí naň menšia hrúbka. Cement volíme tam, kde je trvalá vlhkosť alebo vonkajšie prostredie.

Anhydritový poter sa schne rýchlejšie ako tradičné cementové potery. To umožňuje pokračovať v ďalších prácach alebo vkladanie podlahových krytín skôr. Brúsenie anhydritového poteru sa potom najlepšie vykonáva približne 20 dní po jeho aplikácii.

Anhydrit patrí medzi materiály s najnižším rizikom praskania. Takmer sa nekrúti a nezdvíha na okrajoch ako cement, preto sa lieva aj vo veľkých plochách bez dilatačných škár. Praskliny nevznikajú chybou materiálu, ale takmer vždy len pri nesprávnom postupe (rýchle vysychanie, chýbajúce dilatácie, predčasné zaťaženie). Práve preto strážime dilatácie, hrúbku aj riadené vysychanie.

Anhydritu vadí len dlhodobá vlhkosť, takže pri bežnom rozliatí či vytretej podlahe nič nehrozí. Pri dlhšom úniku môže poter na danom mieste zmäknúť, no ide o lokálne poškodenie, ktoré sa po vysušení opraví bodovo, nie výmenou celej podlahy. Moderné podlahové kúrenie je navyše tlakovo skúšané a únik sa prejaví poklesom tlaku, takže sa dá zachytiť včas.

Do trvalo vlhkých priestorov odporúčame skôr cementový poter. Anhydrit je ideálny do obytných miestností, chodieb a izieb. Vhodný typ vždy navrhneme podľa konkrétnej miestnosti.

Až po dostatočnom vyzretí poteru a podľa predpísaného nábehového protokolu. Kúrenie sa spúšťa postupne, nie naraz. Presné pokyny dostanete od nás.

Šlem je tenká kalová vrstva, ktorá sa po vyschnutí vytvorí na povrchu anhydritu. Pred pokládkou finálnej podlahy sa prebrúsi, aby mala podlaha dokonalú priľnavosť.